Môj dedo mal počas povstania 18 rokov, najprv chodili za chlieb a nejaké peniaze kopať Nemcom zákopy. Ale v skutočnosti overovali terén ako špióni a potom informovali partizánov ako majú rozmiestnené delá a guľomety...
Raz, keď sa vracali z kopania zákopov na voze, začala sa delostrelecká streľba a skoro trafili voz, na ktorom sedel on a jeho kamaráti. Výbuch ho vyhodil z voza a on spadol na cestu, začal sa plaziť, aby ho netrafili. Keď sa postavili a začali utekať do lesa, nad Nemcov sa spustili ruské stíhačky a začali obstreľovať Nemcov, dedovho kamaráta trafili Nemci do nohy a dedo ho niesol na chrbte až domov asi 4-5 km. Zavolali doktora, ale kým prišiel, jeho kamarát umrel, mal 19 rokov. Potom prišli do domu SS-áci a deda vzali na dvor a tam ho zbili a nútili ho povedať kde sú partizáni, hovoril im, že on nevie o žiadnych partizánoch. Zastrelili im býka a prasa naložili do dodávky a jemu povedali, že ak ho ešte raz chytia v lese, zastrelia nielen jeho, ale celú rodinu a vypália dom. V noci šli on a jeho kamarát ukradnúť Nemcom nejaké údeniny, plazili sa cez les, až našli udiareň, pootvorili si ju a jeho kamarát sa postavil na debničku, lebo nedočiahol, ako sa naťahoval debna sa mu šmykla a on spadol, ale strhol so sebou aj slaninu, rýchlo schmatli slaniny a rozbehli sa do lesa, ale to už o nich vedel nemec, ktorý strážil udiareň ,,stehen, weil die schüsse!´´, ale oni utekali ako o dušu, nemec vystrelil zo samopalu, ale našťastie netrafil, slaninu zamotali do dvoch veľkých handier a zaviazali, vykopali jamu, hodili do nej slaninu, zakopali a dali si na miesto kameň, aby mali miesto, kde bol tento poklad zakopaný, označený. Na druhy deň chodili Nemci a hľadali slaninu, ak by našli u niekoho doma túto slaninu, hneď by ich popravili. Po troch dňoch šli do lesa, aby si slaninu vzali domov, v pivnici ju nakrájali, zavolali deti a potichu sa ich pýtali, či chcú slaninu, v pivnici boli 20-25, slaninu pokrájali po jednom kúsku, aby sa ušlo každému a zakázali vyjsť vonku, aby ich nikto nevidel, vždy keď mi dedo hovoril tieto zážitky, povedal: ,,Ach Bože, aká to len bola doba, SS-ák by ťa vzal na dvor, zastrelil ako psa a išiel preč, tak bolo tak.´´ Moja babka mala vtedy 4 roky, na strane kde mali dom, oni boli partizáni a na opačnej Nemci, babka hovorila, že mali prasa a Nemci si ho prišli pozrieť, aby mali čo jesť, že si ho na druhý deň prídu zobrať, tak poslali deti do lesa aby zavolali partizánov, aby prišli zabiť prasa a zobrali si mäso oni. Prasa zabili potichu v chlieve a dali do pivnice, kde sa sním robilo ďalej, aby nebolo vidieť, že sa svieti a niečo sa robí. Nad ránom, keď bolo dorobené, partizáni si vzali mäso a deti poslali z malými stoličkami sánkovať sa po ich stopách, aby ich zahladili a keby sa Nemci pýtali, čo robia, tak majú povedať, že sa sánkujú.