Vaše príbehy z SNP

 Miro H.

Zabudnutý hrdina – kpt. Josef Trojan V našich dejinách sa občas stáva, že zabúdame na hrdinov. Najčastejšie k tomu dopomohli rôzne politické turbulencie, ktoré spôsobili že tá-ktorá osoba z nejakého dôvodu nevyhovovala režimu a preto nebola spomínaná, rovnako ako ani jej podiel na dejinách. Jedným z takýchto zabudnutých hrdinov je kapitán Josef Trojan. Čítať ďalej 


Miro H.

Zabudnutý hrdina – kpt. Josef Trojan V našich dejinách sa občas stáva, že zabúdame na hrdinov. Najčastejšie k tomu dopomohli rôzne politické turbulencie, ktoré spôsobili že tá-ktorá osoba z nejakého dôvodu nevyhovovala režimu a preto nebola spomínaná, rovnako ako ani jej podiel na dejinách. Jedným z takýchto zabudnutých hrdinov je kapitán Josef Trojan.

Kpt. Josef Trojan sa narodil 25. Marca 1906 v Horních Heřmanicích na Morave v rodine rolníka. V dvojtriednej obecnej škole v Horních Heřmanicích dosahoval veľmi dobré výsledky, trojky mal iba v prvom kvartáli 4. ročníka, teda v druhej polovici roku 1915, čo mohlo súvisieť aj s I. svetovou vojnou a povolaním jeho otca do armády. Ešte dve trojky sa objavili v prvom kvartáli 6. ročníka. Inak boli jeho známkami jednotky a dvojky, s prevahou jednotiek. Obecnú školu ukončil ôsmym ročníkom v roku 1920 pričom nemal ani jednu dvojku. S takýmito výsledkami nastúpil do učenia vo firme Baťa, kde sa cez rôzne (nezdokumentované) pozície dostal až na funkciu riaditeľa Baťovho závodu v Šimonovanoch – Baťovanoch, po vojne premenovaných na Partizánske. Pred vojnou dosiahol hodnosť kapitána československej armády. Po vzniku Slovenského štátu boli Česi ktorí neboli dôležití pre Slovenské hospodárstvo vysídlení do Čiech. Trojan ak o riaditeľ zostal na Slovensku kde budoval Baťov závod ktorý vyrábal obuv aj pre Slovenskú armádu. Vďaka tomu sa stýkal s vysokými predstaviteľmi Slovenského štátu, čo mu bolo neskôr v súdnom procese kladené za vinu. Ale vie si niekto predstaviť vysokého hospodárskeho činiteľa ktorý nemá aj takéto styky? Keď sa v okolí Baťovian začala tvoriť v roku 1943, partizánska skupina Albína Grznára, túto podporoval finančne a čiastočne aj výstrojne. Po vypuknutí SNP kpt. Josef Trojan vedomý si prísahy čs. dôstojníka zorganizoval asi 160 pracovníkov Baťových závodov a vytvoril partizánsku skupinu Pavel. Táto sa po zlúčení s Grznárovou a niektorými menšími skupinami stala 3. práporom Hornonitrianskej partizánskej brigády. Albín Grznár, ako predvojnový člen KSČ sa stal politickým komisárom práporu. S jeho veľmi intenzívnym a niekedy až neomaleným presadzovaním politických cieľov a straníckej činnosti sa stal pr e časť práporu nežiadúci a vytvoril si aj dosť nepriateľov. Toto sa mu stalo pravdepodobne osudným, keď pri jednej z akcií, 3. 9. 1944 bol zastrelený. Podľa niektorých Grznárových príbuzných ho nechal zastreliť Trojan, ale toto nebolo nikdy dokázané, ani odôvodnené. Ak by sa snažil Trojan Grznára zbaviť, mohol ho jednoducho poslať k inému oddielu, alebo odvolať z funkcie. Trojanov prápor bol aj jediným ktorý bol zaradený do riadnej zostavy 2. čs. parabrigády ktorá prišla bojovať na povstalecké územie. Po potlačení povstania vydal kpt. Trojan 27. Októbra 1944 príkaz na rozpustenie jednotky a návrat do lesov v okolí Baťovian. Sem na samotu Hlboké dorazil Trojan so svojou skupinou 26. Novembra a znovu začal organizovať skupinu Pavel ktorá sa neskôr rozrástla na Hornonitriansky prápor, po vojne označovaný aj ako brigáda. Baťovany boli oslobodené spoločnými silami partizánov a II. ukrajinského frontu maršala Malinovs kého a jednotiek I. bukureštskej divízie 2. apríla 1945. Po skončení vojny sa kpt. Trojan, povýšený na štábneho kapitána stal poslancom Dočasného národného zhromaždenia a generálnym riaditeľom obuvníckeho a gumárenského priemyslu na Slovensku. Bolo mu udelených viacero čestných občianstiev, členstiev a predsedníctva ako uznanie zásluh o oslobodenie. Na fotografiách z povojnového obdobia má dokonca hodnosť majora. Po februári 1948, keď bolo treba odstaviť skutočné autority, bol proti vtedy už mjr. Trojanovi zahájený diskreditačný proces. Tento viedol k zatknutiu Josefa Trojana v Prahe 22. Decembra o druhej ráno v hoteli Espalnáde. Pokúšali sa ho zlomiť aby sa priznal, že je britským agentom, že spolu so Žingorom, ďalším úspešným nekomunistickým partizánskym veliteľom chystali štátny prevrat, konfidentskú a zradcovskú činnosť v prospech Nemcov. Keď sa toto nepodarilo, pokúšali sa ho obviniť zo správanie v rozpore s ľudovodemokretickou morálkou. Tu využívali jeho ľudské chyby, ako boli poľovačky pre svojich hostí, mimochodom aj vysokopostavených predstaviteľov nového zriadenia, holdoval okázalým oslavám, s obľubou hrával karty. Toto však nestačilo na naplnenie monsterprocesu ktorým mal byť. Nakoniec bol obvinený a odsúdený v zmanipulovanom procese s návodu na päťnásobnú vraždu ku ktorej sa Trojan nikdy nepriznal a ani mu nikdy nebola skutočne dokázaná. Pritom proti nemu ako svedkovia vystupovali vykonávatelia vraždy, ktorí boli nakoniec aj s Trojanom odsúdení a popravení. Poprava bola vykonaná 28. decembra 1953. Nič nepomohlo ani to, že Trojan bol bratrancom gen. Ludvíka Svobodu. Pri rehabilitačnom procese v roku 1969 ale jeden zo strelcov, ktorému už nič nehrozilo, vypovedal, že príkaz na vraždu vydal Peter Ľupták, ktorý bol počas vojny členom Trojanovho partizánskeho oddielu a po vojne vedúcim autodopravy v Nových Z ámkoch. Ľuptákovi, obvinenému zo sprenevery, rozkrádania národného majetku a obohacovania sa, bola za svedectvo proti Trojanovi pravdepodobne sľúbená sloboda, podobne ako Pavlovi Lukačkovi, ktorý bol napriek svojmu nízkemu veku ovešaný zlatom. Trojanova manželka trpela počas povstania, keď musela z Baťovian ujsť aj s dvoma malými synmi tehotná, pričom jej iba veľmi málo ľudí bolo ochotných pomôcť. Po jeho odsúdení a poprave trpela tiež, lebo jej manžel bol popravený ako nepriateľ režimu. Rehabilitačný proces v roku 1969 nebol riadne ukončený. Pamätná tabuľa venovaná Josefovi Trojanovi inštalovaná v roku 1990 v Partizánskom na budove bývalých Baťových závodov, premenovaných na Závody 29. augusta bola 16. Februára 1995 odmontovaná a uložená do depozitu Múzea SNP. V prospech Trojana hovoria výskumy historika Jozefa Jablonického, ktorý vystupoval na rehabilitačnom súde ako súdny znalec. Preto sa na záver pýtam, komu tento stav vyhovuje a prečo ešte nebol ukončený rehabilitačný proces a kpt. (mjr.) Josef Trojan nebol ešte povýšený in memoriam aspoň na pplk.? Zdroje: Národná obroda 7.III.1995 Pamätná kniha venovaná J. Trojanovi obyvateľmi Horných Heřmaníc Rozhovory s vnukom J. Trojana