Tento príbeh je skutočný, opisuje jednu z doposiaľ len málo známych udalostí, keď na moste cez rieku Hron na Sliači zastrelili niekoľko dní po vypuknutí povstania "partizáni" 12 nevinných ľudí, medzi nimi aj otca Stely, vtedajšieho prokuristu Tatra Banky vo Zvolene Mateja Styka.
V lete 1944 bývala mladá a šťastná rodinka s dvoma krásnymi dcérkami Stela (7) a jej mladšia iba 4-ročná sestrička v služobnom byte, v zadnom trakte zvolenskej Tatrabanky (dnes ČSOB Banka). Ako mladá rodina žili v krásnom, harmonickom vzťahu. Všetko sa však zmenilo krátko po vyhlásení povstania a so zavedením rôznych opatrení, ktoré zasiahli aj bankový sektor. Vo zvolenskej Tatrabanke mal tieto opatrenia na starosti práve otec Stely pán M. Styk. Možno práve preto si ho v polovici septembra vyhliadla skupina ľudí, ktorí sa (zneužijúc situáciu) vydávali za partizánov. Dňa 16. septembra 1944 prišli za ním do banky s tým, aby im odovzdal finančnú hotovosť. Keďže ich žiadosť odmietol, zobrali ho so sebou, vraj "na veliteľstvo". Na druhý deň ho však spolu s ďalšími 11 ľuďmi, medzi ktorými bol napríklad aj sliačsky farár Šalát či zástupca obilnej banky na Slovensku Klinovský, našli zastrelených v blízkosti sliačskeho mosta. Stela, aj keď bola vtedy malá, si na všetko čo sa stalo a čo potom nasledovalo, dobre pamätá. Jej mama sa z náhlej a násilnej smrti manžela už nikdy nespamätala. "Rany na duši mojej matky sa po tomto už nikdy nezahojili," píše v spomienkovej knihe. Vrahovia v tomto prípade však neostali nepotrestaní. Dňa 24. septembra 1944 priniesla "Povstalecká Pravda" okrem iného aj správu o tom, že na moste v Hájnikoch boli za účasti partizánskych a vojenských jednotiek ako aj obyvateľov Sliača zastrelení Michal Golcbar, František Milonek a Štefan Haverla. Tucet ľudí na sliačskom moste pripravili o život len preto, že sa chceli zmocniť peňazí a cenností a kvôli ich chamtivosti k peniazom prišli o život celkom nevinní ľudia, ktorí si robili iba svoju prácu.